Ponor do vlastného vnútra
Priemerne 21 kilometrov a 1000 výškových metrov treba denne zvládnuť na novej Barborskej ceste na Strednom Slovensku. Tam, kde sa niekedy ťažilo zlato, striebro a meď, sa teraz krásne dá putovať.
Fenomenálny pohľad do zapadajúceho slnka z najvyššieho bodu Barborskej cesty na Skalke. Foto: Kaineder
Deväť navrhovaných etáp vedie popri zrušených banských štôlňach, po nežných horských hrebeňoch, cez listnaté lesy do pôvabných dedín a miest ako Banská Bystrica, Kremnica, Zvolen a Banská Štiavnica. Ak sa tu aj kedysi ťažilo zlato, striebro a meď, dnes 29-členná skupina CR Weltanschauen hľadá vnútorné poklady. Putuje.
Úplnok prichádza od východu a vymieňa slnko, klesajúce k západu. Je teplo, niektorí tvrdia, že horúco. Večer sa ukazuje byť dobrý. Kotlíkový guľáš mieša nad ohňom hostiteľova vnučka. Skupina pútnikov sa usadila na terase s výhľadom na Zlatú Kremnicu. Slovenské pivo alebo radler hasia smäd po šiestich hodinách chôdze popri geografickom strede Európy.
Tretí deň je, pokiaľ ide o chôdzu, vždy „najtvrdší“. Telo potrebuje čas, aby sa zabehlo. Značky sú jasné a dobre viditeľné. Veža sv. Barbory, patrónky baníctva, dáva ceste charakteristické označenie. Baníctvo ovplyvnilo celé územie, dalo mu bohatstvo, obdarovalo ho veľkým kultúrnym dedičstvom. Horné Uhorsko a monarchia sú slová, ktoré sa stále znovu opakujú. Striedajú sa časy rozkvetu a úpadku. Dnes sa oblasť zhlboka nadychuje ako po dlhom spánku. Prebudenie. Jednou z indícií pre to je Barborská cesta. Úmyslom je sprístupniť túto cennú oblasť. Turistom a pútnikom. Poklady zeme sa stretávajú s pokladmi v ľudských srdciach. Guľáš posilňuje ducha, dušu, aj telo.
Skupina začala svoju púť v Kaplnke sv. Barbory v Nemeckom kostole v krajskom meste Banská Bystrica. Hore nad baníckou dedinou Špania Dolina, kde súkromné múzeum poskytuje prvé pohľady do histórie regiónu, sú dnešným cieľom Staré Hory. Tam vyviera "svätá voda". Tá urobila dedinu jedným z troch veľkých pútnických miest Slovenska, skupina si tu plní fľaše vodou.
Druhý deň pútnikov vedie po lesných chodníkoch, na trochu nebezpečnú železničnú vlečku cez viac ako 1200 výškových metrov na Skalku. Lyžiarske a bežkárske centrum je ako vymreté. V zapadajúcom slnku je pohľad z najvyššieho bodu Barborskej cesty do rozľahlej krajiny uchvacujúci, povznášajúci. Táto etapa mala 28 kilometrov. Všetci ju zvládli. Všetci sú hotoví. Teraz znie cesta k oznámenému kotlíkovému guľášu v tretí deň s jeho 8 kilometrami a väčšinou „nadol“ celkom dobre.
Kostol na geografickom strede Európy je mimoriadny znak. Prečo? Štyri obce si nemohli dovoliť vlastný kostol. Presne v strede si postavili spoločný. Common Church. Spoločne myslieť a konať. To by Európe urobilo dobre. Common Europe.
Skupina našla svoju tému: Jednota v rôznorodosti. Spoločné putovanie potrebuje cit pre My. Sily jednotlivca sa udržiavajú mentálnym gumeným opaskom, ktorý sa okolo skupiny ovíja: ohľad, posmelenie a povzbudenie. 29 žien a mužov sú prvou väčšou skupinou, ktorá absolvuje túto, 1. mája tohto roku otvorenú, pútnickú cestu. Tak trochu kmotrom bol Johannesweg v Mühlviertel. Barborská cesta ale vyplní celý týždeň chôdze je dvakrát tak dlhá. Preto stále znovu otázka: Aká je to cesta? Až na malý incident na železničnom moste (spráchnivené dosky) len pozitívna. Veža kostola v Kremnici je nevyhnutnosť. V spomienkach zostanú úzke kamenné točivé schody, lano ako zábradlie a ten výhľad, prehľad. Doteraz skupinu pútnikov sprevádzali nádherné chodníky, krásne výhľady, mnohotvárna príroda a pohostinní ľudia. Dupľa kotlíkového guľáša je rovnako príjemná ako večerný pohár slovenského vína.
Štvrtá etapa sa ukáže ako najnáročnejšia. V nohách máme putovanie lúkami, dlhé úseky v lesoch, otvorený terén v údolí Hrona pod diaľnicou, rýchlostnou cestou a železnicou nahor a nadol do termálnych kúpeľov Sklené Teplice. Takmer 30 kilometrov. Tento septembrový deň je horúci. K tomu ešte skupina kvôli spoločnej nepozornosti na pol hodiny značenie. Chvíľu predtým ešte všetci pohodlne ležali v podvečernom slnci pod ovocnými stromami, v mäkkej radosti a ľahkosti únavy. Niektorí už preto nevidia hrčovité duby, cestu v rokline bez skál prežívame ako namáhavú.
Po desiatich hodinách chôdze je sprcha a večera nebom pútnikov. Zajtra je deň oddychu. Vydýchnuť si. Vychutnať si termálny kúpeľ. Všetko to tu ešte tiká trochu komunisticky. Všetko organizované. Poriadok musí byť. To začína už s časom raňajok. Ale skupina si chce „Welt anschauen“ (pozrieť svet) a toto dokáže zaradiť ako skúsenosť. Kto si cudzie nepripustí, zostane doma. Rozličné procedúry s termálnou vodu a masáže nás opäť dávajú dokopy pre cestu do mesta svetového kultúrneho dedičstva, do Banskej Štiavnice.
Na ceste tam strávime päť hodín. Cestou skupinu sprevádza stádo kráv. Skôr ako uvidíme mesto, vynorí sa premyslený systém tajchov a vodovodov bývalého strieborného mesta. Dnes odkladáme ruksaky, vybaľujeme plavky, voda poskytuje ochladenie. Pri mohutnom stĺpe svätej Trojice v meste nás už opäť očakáva overený a empatický turistický sprievodca Branislav Stančík, jeden zo spolutvorcov Barborskej cesty.
Jednoducho krásne mesto
Tu cisárovná Mária Terézia zriadila prvú banskú vysokú školu sveta. Mesto Banská Štiavnica je pôvodné, trochu avantgardné, kaviarne – proste krásne. Dobre, že tu v minulých desaťročiach nikto nemohol investovať. Tak sa teraz to staré s veľkou láskou sprístupňuje návštevníkom. Dávame si kávu za 1,20 Euro a večer pivo za 1,60 Euro. A ubytovanie – všade veľmi čisto, dobré jedlo a priateľskosť.
Aj celok Kalvárie strieborného mesta je umelecké dielo a určite patrí k highlights cesty do Svätého Antona. Trasa prebieha priamo cez obytné silá, ktoré ale pôsobením ich farebnosti nevyžarujú nič z očakávanej bezútešnosti. Lúky a polia v okolí sú poznačené extenzívnym obhospodarovaním.
Cestou veľa svetového kultúrneho dedičstva
Skupina má sedem dní na putovanie. Jeden deň príchodu a jeden odchodu vlakom spolu s jedným dňom relaxu v termálne vode dáva spolu 10 dní. Prehľadne zostavený bedeker Barborskej cesty pozná deväť etáp. Šiesty deň putovania ukončíme po dôkladnom plávaní v tajchu pri Baskom Studenci o piatich hodinách chôdze jazdou autobusom do Zvolen. Autobusová sieť je veľmi dobre vybudovaná. Dvaja členovia skupiny chcú cieľ vo Zvolene dosiahnuť putovaním. Po šiestich hodinách sa pripájajú k skupine: trasa sa dá prekonať chôdzou.
Tu sa ukazuje, že rozličné predpoklady pútnikov a pútničiek sú vo veľkej skupine brzdou. Posledný deň poznačila zmena počasia. Ochladilo sa, v noci začalo pršať. Dobrodenie pre prírodu.
Drevený kostol v Hronsek je svetovým kultúrnym dedičstvom. Kostolníčka evanjelickej obce ho rada otvorí. Ani jediný železný klinec, túto dvojpodlažnú budovu spolu drží len drevo. Všetci sa vystrojili do dažďa. Po krátkom čase ale dážď ustáva. Päť hodín pokračujeme po vysokých pahorkoch a povznášajúcich výhľadoch späť do cieľa, k východiskovému bodu, Kaplnke sv. Barbory v nemeckom kostole v Banskej Bystrici. Keď už sme tam, urobí nám rázny farár škrt cez rozpočet. Promptne nás pútnikov z kostola vykáže. Veľmi veľké sklamanie pre ľudí, ktorí boli spoločnou cestou duchovne aj mentálne otvorení. Ale: Novomanželia, ktorí sa v tomto kostole práve zosobášili, prichádzajú k pútnikom, cudzím ľuďom, s pohárikom pálenky. Zavrhnutie v kostole a čistá pohostinnosť jednoduchých ľudí. Svadobčanom zaspievame viachlasne pieseň: "Veľa šťastia a veľa požehnania."
Deväť navrhovaných etáp vedie popri zrušených banských štôlňach, po nežných horských hrebeňoch, cez listnaté lesy do pôvabných dedín a miest ako Banská Bystrica, Kremnica, Zvolen a Banská Štiavnica. Ak sa tu aj kedysi ťažilo zlato, striebro a meď, dnes 29-členná skupina CR Weltanschauen hľadá vnútorné poklady. Putuje.
Úplnok prichádza od východu a vymieňa slnko, klesajúce k západu. Je teplo, niektorí tvrdia, že horúco. Večer sa ukazuje byť dobrý. Kotlíkový guľáš mieša nad ohňom hostiteľova vnučka. Skupina pútnikov sa usadila na terase s výhľadom na Zlatú Kremnicu. Slovenské pivo alebo radler hasia smäd po šiestich hodinách chôdze popri geografickom strede Európy.
Tretí deň je, pokiaľ ide o chôdzu, vždy „najtvrdší“. Telo potrebuje čas, aby sa zabehlo. Značky sú jasné a dobre viditeľné. Veža sv. Barbory, patrónky baníctva, dáva ceste charakteristické označenie. Baníctvo ovplyvnilo celé územie, dalo mu bohatstvo, obdarovalo ho veľkým kultúrnym dedičstvom. Horné Uhorsko a monarchia sú slová, ktoré sa stále znovu opakujú. Striedajú sa časy rozkvetu a úpadku. Dnes sa oblasť zhlboka nadychuje ako po dlhom spánku. Prebudenie. Jednou z indícií pre to je Barborská cesta. Úmyslom je sprístupniť túto cennú oblasť. Turistom a pútnikom. Poklady zeme sa stretávajú s pokladmi v ľudských srdciach. Guľáš posilňuje ducha, dušu, aj telo.
Skupina začala svoju púť v Kaplnke sv. Barbory v Nemeckom kostole v krajskom meste Banská Bystrica. Hore nad baníckou dedinou Špania Dolina, kde súkromné múzeum poskytuje prvé pohľady do histórie regiónu, sú dnešným cieľom Staré Hory. Tam vyviera "svätá voda". Tá urobila dedinu jedným z troch veľkých pútnických miest Slovenska, skupina si tu plní fľaše vodou.
Druhý deň pútnikov vedie po lesných chodníkoch, na trochu nebezpečnú železničnú vlečku cez viac ako 1200 výškových metrov na Skalku. Lyžiarske a bežkárske centrum je ako vymreté. V zapadajúcom slnku je pohľad z najvyššieho bodu Barborskej cesty do rozľahlej krajiny uchvacujúci, povznášajúci. Táto etapa mala 28 kilometrov. Všetci ju zvládli. Všetci sú hotoví. Teraz znie cesta k oznámenému kotlíkovému guľášu v tretí deň s jeho 8 kilometrami a väčšinou „nadol“ celkom dobre.
Kostol na geografickom strede Európy je mimoriadny znak. Prečo? Štyri obce si nemohli dovoliť vlastný kostol. Presne v strede si postavili spoločný. Common Church. Spoločne myslieť a konať. To by Európe urobilo dobre. Common Europe.
Skupina našla svoju tému: Jednota v rôznorodosti. Spoločné putovanie potrebuje cit pre My. Sily jednotlivca sa udržiavajú mentálnym gumeným opaskom, ktorý sa okolo skupiny ovíja: ohľad, posmelenie a povzbudenie. 29 žien a mužov sú prvou väčšou skupinou, ktorá absolvuje túto, 1. mája tohto roku otvorenú, pútnickú cestu. Tak trochu kmotrom bol Johannesweg v Mühlviertel. Barborská cesta ale vyplní celý týždeň chôdze je dvakrát tak dlhá. Preto stále znovu otázka: Aká je to cesta? Až na malý incident na železničnom moste (spráchnivené dosky) len pozitívna. Veža kostola v Kremnici je nevyhnutnosť. V spomienkach zostanú úzke kamenné točivé schody, lano ako zábradlie a ten výhľad, prehľad. Doteraz skupinu pútnikov sprevádzali nádherné chodníky, krásne výhľady, mnohotvárna príroda a pohostinní ľudia. Dupľa kotlíkového guľáša je rovnako príjemná ako večerný pohár slovenského vína.
Štvrtá etapa sa ukáže ako najnáročnejšia. V nohách máme putovanie lúkami, dlhé úseky v lesoch, otvorený terén v údolí Hrona pod diaľnicou, rýchlostnou cestou a železnicou nahor a nadol do termálnych kúpeľov Sklené Teplice. Takmer 30 kilometrov. Tento septembrový deň je horúci. K tomu ešte skupina kvôli spoločnej nepozornosti na pol hodiny značenie. Chvíľu predtým ešte všetci pohodlne ležali v podvečernom slnci pod ovocnými stromami, v mäkkej radosti a ľahkosti únavy. Niektorí už preto nevidia hrčovité duby, cestu v rokline bez skál prežívame ako namáhavú.
Po desiatich hodinách chôdze je sprcha a večera nebom pútnikov. Zajtra je deň oddychu. Vydýchnuť si. Vychutnať si termálny kúpeľ. Všetko to tu ešte tiká trochu komunisticky. Všetko organizované. Poriadok musí byť. To začína už s časom raňajok. Ale skupina si chce „Welt anschauen“ (pozrieť svet) a toto dokáže zaradiť ako skúsenosť. Kto si cudzie nepripustí, zostane doma. Rozličné procedúry s termálnou vodu a masáže nás opäť dávajú dokopy pre cestu do mesta svetového kultúrneho dedičstva, do Banskej Štiavnice.
Na ceste tam strávime päť hodín. Cestou skupinu sprevádza stádo kráv. Skôr ako uvidíme mesto, vynorí sa premyslený systém tajchov a vodovodov bývalého strieborného mesta. Dnes odkladáme ruksaky, vybaľujeme plavky, voda poskytuje ochladenie. Pri mohutnom stĺpe svätej Trojice v meste nás už opäť očakáva overený a empatický turistický sprievodca Branislav Stančík, jeden zo spolutvorcov Barborskej cesty.
Jednoducho krásne mesto
Tu cisárovná Mária Terézia zriadila prvú banskú vysokú školu sveta. Mesto Banská Štiavnica je pôvodné, trochu avantgardné, kaviarne – proste krásne. Dobre, že tu v minulých desaťročiach nikto nemohol investovať. Tak sa teraz to staré s veľkou láskou sprístupňuje návštevníkom. Dávame si kávu za 1,20 Euro a večer pivo za 1,60 Euro. A ubytovanie – všade veľmi čisto, dobré jedlo a priateľskosť.
Aj celok Kalvárie strieborného mesta je umelecké dielo a určite patrí k highlights cesty do Svätého Antona. Trasa prebieha priamo cez obytné silá, ktoré ale pôsobením ich farebnosti nevyžarujú nič z očakávanej bezútešnosti. Lúky a polia v okolí sú poznačené extenzívnym obhospodarovaním.
Cestou veľa svetového kultúrneho dedičstva
Skupina má sedem dní na putovanie. Jeden deň príchodu a jeden odchodu vlakom spolu s jedným dňom relaxu v termálne vode dáva spolu 10 dní. Prehľadne zostavený bedeker Barborskej cesty pozná deväť etáp. Šiesty deň putovania ukončíme po dôkladnom plávaní v tajchu pri Baskom Studenci o piatich hodinách chôdze jazdou autobusom do Zvolen. Autobusová sieť je veľmi dobre vybudovaná. Dvaja členovia skupiny chcú cieľ vo Zvolene dosiahnuť putovaním. Po šiestich hodinách sa pripájajú k skupine: trasa sa dá prekonať chôdzou.
Tu sa ukazuje, že rozličné predpoklady pútnikov a pútničiek sú vo veľkej skupine brzdou. Posledný deň poznačila zmena počasia. Ochladilo sa, v noci začalo pršať. Dobrodenie pre prírodu.
Drevený kostol v Hronsek je svetovým kultúrnym dedičstvom. Kostolníčka evanjelickej obce ho rada otvorí. Ani jediný železný klinec, túto dvojpodlažnú budovu spolu drží len drevo. Všetci sa vystrojili do dažďa. Po krátkom čase ale dážď ustáva. Päť hodín pokračujeme po vysokých pahorkoch a povznášajúcich výhľadoch späť do cieľa, k východiskovému bodu, Kaplnke sv. Barbory v nemeckom kostole v Banskej Bystrici. Keď už sme tam, urobí nám rázny farár škrt cez rozpočet. Promptne nás pútnikov z kostola vykáže. Veľmi veľké sklamanie pre ľudí, ktorí boli spoločnou cestou duchovne aj mentálne otvorení. Ale: Novomanželia, ktorí sa v tomto kostole práve zosobášili, prichádzajú k pútnikom, cudzím ľuďom, s pohárikom pálenky. Zavrhnutie v kostole a čistá pohostinnosť jednoduchých ľudí. Svadobčanom zaspievame viachlasne pieseň: "Veľa šťastia a veľa požehnania."
To i ono
190 Kilometrov dlhá je nová Barborská cesta na Slovensku. Vedie cez jedinečné prírodné raje, historické banské mestá, chránené kultúrne pamiatky a umelecky vyzdobené kostoly.
Svätá Barbora: Cesta bola nazvaná podľa patrónky baníkov – svätej Barbory. Staré banské mestá Stredného Slovenska pôvode založili nemeckí kolonisti. Preto sa na trase nachádzajú miesta ako „zlaté mesto“ Kremnica s najstaršou mincovňou sveta a „strieborné“ mesto Schemnitz (Banská Štiavnica), ktoré UNESCO uznalo za svetové kultúrne dedičstvo. V „medenom“ meste Neusohl (Banská Bystrica) sa kedysi ťažila meď.
Hotely/ubytovne: Cestou sú k dispozícii nocľahy v hoteloch so západným štandardom, ale aj v jednoduchých ubytovniach.
Organizátor: Pútnickú cestu, na ktorej sa Kainederovci a skupina zúčastnili, zorganizovala CK www.weltanschauen.at .
